Obsah fóra Diskusne forum humanistov
Autor Správa

<  Veda a jej význam v spoločnosti  ~  K evolúcii nedochádza náhodou ani náhodou.

AntropologickaKonstanta
Zaslal: So marec 19, 2011 4:17 am Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
K evolúcii nedochádza náhodou ani náhodou. Stačí kúsok šťastia.
R.Dawkins napísal(a):
A, samozrejme, záhadnou vecou je: Odkiaľ táto všetka zložitosť pochádza? Odkiaľ pochádzajú všetky tieto informácie? K tomu nemožno prísť náhodou („by chance“). Je to absolútne nepredstaviteľné, že by ste mohli dostať niečo tak zložitého ako vták, a rovnako konštruované ako vták, alebo človeka, alebo ježka, púhou náhodou. To je úplne vylúčené. To, aby sa z ničoho, zo žiadnej zložitosti, zo žiadnej informácie, dospelo k extrémnej zložitosti modernej živej bytosti, sa v jednom kroku náhody jednoducho nemohlo stať. To by bolo ako hádzanie kockou tisíckrát a stále získanie šestky zakaždým. To neprichádza do úvahy. Avšak ak dovolíte kúsok šťastia (“little bit of luck”) v niektorej generácii, a potom kúsok šťastia v budúcej generácii, a ešte raz kúsok šťastia v ďalšej generácii, potom sa kumulatívne pridaním tohto kúsku šťastia krok za krokom, a opäť krok za krokom, môžete prepracovať z ľubovoľného stupňa jednoduchosti do ľubovoľného stupňa zložitosti. Všetko, čo potrebujete, je len dosť času.
(Niektorí komentátori tohoto postoja tvrdia že to by bolo ako hádzať dvoma kockami a dostať ako výsledok súčtu oboch ich hodnôt trinástku).
Pozn. "luck" je v angl. slovníku definovaný ako “good fortune; advantage or success, considered as the result of chance” t.j. ako šťastie považované za výsledok náhody.
Dawinsovo tvrdenie by sa potom dalo prepísať ako:
Evolúcia nie je výsledkom jednej kombinácie náhod, ale N-krát jednotlivej náhody. (t.j. inými slovami ako hádzanie kockou N-krát a stále získanie šestky zakaždým).
Ak komisia pre udeľovanie Nobelových cien doteraz na Dawkinsa akosi pozabudla, po tomto nedostižnom vedeckom objave to bude pre ňu určite nesmierne obtiažne Dawkinsovi Nobelovu cenu neudeliť.


Naposledy upravil AntropologickaKonstanta dňa Ut marec 22, 2011 11:39 pm, celkom upravené 1 krát.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
AntropologickaKonstanta
Zaslal: So marec 19, 2011 11:56 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
Lemmy napísal(a):
Abiogenéza – výklad, teória o vzniku živých organizmov z látok neživej prírody
V danom článku je uvedený aj odkaz na video "hypotetický scénář vzniku života z RNA molekul vychází z práce nositele Nobelovy ceny Jacka Szostaka" a v ňom sa nachádza takýto údajný argument tzv. kreacionistov proti abiogenéze:
Citácia:
Kreacionisti učinili niekoľko argumentov prečo si myslia, že abiogenesis je chybné. Tu sú Top 4: Kreacionistické Argumenty proti abiogenéze: Argument 2 (bez uvedenia zdroja -pozn. AK): "Pravdepodobnosť vzniku samostatnej bunky je 1 ku 10 na 50 000." Dajúc bokom skutočnosť že toto číslo je úplne vymyslené (sic)...všetko čo to ukazuje, je že skorý život nemohol byť tak komplexný ako súčasné moderné bunky


Ešte pred najnovšími objavmi ostatných dekád ktoré ešte viac zvýraznili zložitosť života evolucionista Harold Morowitz na Yale, a v súčasnosti profesor biológie a prírodnej filozofie na George Mason University, odhadoval pravdepodobnosť formovania najmenších a najjednoduchších živých organizmov ako 10 na 340,000,000 (Morowitz, Harold J.: Entropy for Biologists; s.99; New York: Academic Press; r.1970).

O niekoľko rokov po týchto výpočtoch Morowitza dnes už zosnulý renomovaný evolucionista Carl Sagan vytvoril svoj vlastný odhad pravdepodobnosti, že život by sa mohol vyvinúť na akejkoľvek ľubovoľnej planéte: vyšlo mu číslo jedna z 10 na 2 miliardy (10 na 2 000 000 000; Sagan, Carl, ed., Communications with Extra-terrestrial Intelligence; s.46; Boston, MA: MIT Press; r.1973)!

V r.1983 distingvovaný britský kozmológ Sir Fred Hoyle vypočítal pravdepodobnosť vyprodukovania proteínov potrebných pre jednobunkový organizmus náhodou ako jedna z 10 na 40 000.
Neskoršie výpočty založené na experimentoch Douglasa Axeho, výskumníka z Cambridge University, sa k týmto hodnotám veľmi priblížili, vychádzajú z nasledovných predpokladov:
- Najjednoduchšia bunka potrebuje prinajmenšom 250 proteínov pozostávajúcich v priemere zo 150 aminokyselín.
- Pravdepodobnosť vyprodukovania len jedného takého proteínu je jedna z 10 na 164 (45+45+74), kde:
10 na 45 je pravdepodobnosť včlenenia len peptidovej väzby
10 na 45 je pravdepopdobnosť včlenenia len ľavotočivej aminokyseliny
10 na 74 je z Axeho experimentov vyplývyjúci odhad pravdepodobnosti vyprodukovania proteínu, t.j. zlúčeniny pozostávajúcej zo 150 aminokyselín v správnej sekvencii (t.j. pravdepodobnosť správnej sekvencie)
- Pravdepodobnosť vyprodukovania všetkých potrebných proteínov slúžiacich najjednoduchšej bunke je jedna z 10 na 164 prenásobená samou sebou 250 krát, t.j. jedna z 10 na 41000 (164 x 250).

Na margo prehlásenia "toto číslo je úplne vymyslené" pravdepodobnosťou vzniku evolúcie z pohľadu výpočtov kreacionistov sa zaoberajú napr. nasledovné články:

1. Podrobnosti výpočtu pravdepodobnosti formovania hypotetickej funkčnej "najjednoduchšej" bunky obsahujúcej známe ingrediencie s výsledkom 10 na 57800 uvádza článok D.A. Bradbury, ‘Reply to Landau and Landau’, Creation/Evolution 13(2):48–49, 1993
2. Argument: Pravdepodobnosť Evolúcie
3. Podvádzanie s náhodou (Cheating with chance)
4. 8.kapitola knihy "Podpis v bunke"
5. William A. Dembski: The Design Inference: Eliminating Chance through Small Probabilities; Cambridge University Press; 1998

Pozn.1 Odhadovaný počet atómov v našej galaxii je 10 na 65.
Pozn.2 Odhadovaný počet elementárnych častíc (elektrónov) v tzv. pozorovateľnom vesmíre je 10 na 80.
Pozn.3
K číslu 250 proteínov sa dospelo tak že sa za vzor zobrala najjednoduchšia existujúca bunka Mycoplasma genitalium, drobná baktéria prežívajúca v ľudskom urinárnom trakte, ktorá vyžaduje "len" 482 proteínov na vykonávanie jej základných životných funkcií a 562 000 báz DNA na poskladanie týchto proteínov. Potom na základe experimentov s minimálnou zložitosťou (minimal-complexity experiments), t.j. eliminovaním proteínov a génov o ktorých sa predpokladá že nie sú pre život absolútne nevyhnutné a pozorovaním účinku na bakteriálnu bunku, či môže prežiť danú elimináciu, niektorí vedci bez demonštrovania svojich tvrdení špekulujú že jednoduchý jednobunkový organizmus môže byť schopný prežitia s 250 až 400 génmi, preto sa vybralo číslo 250 ako k pravdepodobnosti vzniku živej bunky najštedrejšie (vyžadujúce menšiu pravdepodobnosť ako pôvodné číslo 482).
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu

Zobraziť príspevky z predchádzajúcich:  

Časy uvádzané v GMT + 1 hodina
Strana 1 z 1
Pridať novú tému

Prejdi na:  

Nemôžete pridávať nové témy do tohto fóra.
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre.
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre.
Nemôžete hlasovať v tomto fóre.