Minulý rok iba katolícka cirkev dostala vyše 22 miliónov eur. S počtom 2 346 duchovných je to na hlavu 782 eur mesačne. Dosť na to, že ich dostávajú ľudia, ktorí vedome škodia časti slovenského obyvateľstva aj z peňazí samotných poškodených. Dobre vymyslené. Sami pod sebou si musíme píliť konár.

Zdá sa mi, že je tu tak veľa odborníkov na platy kňazov, že by Vás hneď mali v Smečku zamestnať...
Vrcholne ma irituje, keď tu ktokoľvek vypisuje bláboly o ktorých nemá ani šajnu.
Peter Reblán: viete koľko dostane začínajúci kňaz v čistom? Napíšte to. Je to však o hodne menej ako uvádzate. Že biskup má až 662? Koľko ich je na Slovensku z rých 4000 duchovných, ktorí sú platení štátom? A keď ste už taký odborník, nože mi napíšte, koľko si mesačne prilepším od milodarov od veriacich?
Aby bolo jasno: som kňazom skoro 9 rokov. Môj čistý mesačný príjem je okolo 300€ (posledná výplata 304€). Celý minulý rok som dostával okolo 290€. Žiadne peniaze na benzín roky nedostávam (a samozrejme, že auto používam aj na farské účely). Milodar za krst, pohreb, či sobáš som nedostal roky. Pokiaľ veriaci venujú milodar, tak je to takmer vždy milodar na kostol, ktorý ide do príjmov farnosti. mnoho kňazov, najmä mladších spláca auto, vôbec si nemyslím, že by sme mohli príliš vyskakovať. Neumierame od hladu, ale vonkoncom si nežijeme ako prasatá v žite. Odluke sa nebránim, ale jedine za podmienky, že dôjde k dôslednej odluke politických strán, kultúry a športu.
24. marec 2011 o 11:12 ·

Príspevky sa neodvíjajú od počtu kňazov, ale veriacich na základe údajov zo štatistiky (sčítanie obyvateľstva)

„Vážené ministerstvo kultúry, obraciam sa na vás so žiadosťou o poskytnutie informácií ohľadom hospodárskeho zabezpečenia cirkvi a náboženských spoločností. Podľa akých rozpočtových pravidiel (smerníc, nariadení) sa určuje, koľko duchovných a iných osôb môže byť platených štátom v rámci jednotlivých registrovaných cirkví? Závisí financovanie duchovných od počtu veriacich ich registrovaných cirkví, a ak áno, ako sú počty týchto veriacich dokladované?“

Otázka prijatia zákona o odluke cirkví od štátu je, okrem iného, aj dôležitou podmienkou a zároveň aj nevyhnutným dôsledkom demokratizácie spoločenských štruktúr. Dôležitosť realizácie uvedenej požiadavky vyplýva z potreby rozvoja procesu decentralizácie štátnej moci, ktorý je nevyhnutným predpokladom transformácie Slovenska na modernú občiansku spoločnosť. Prijatie a praktické naplnenie uvedenej požiadavky vedie k obmedzeniu štátnej moci a jej zásahov do tých oblastí, v ktorých je každá intervencia štátu nežiaduca a neprípustná. Z tohto dôvodu je zásada odluky cirkví od štátu dôležitou podmienkou demokratizačných premien prebiehajúcich v našej spoločnosti a javom prospešným pre všetky zainteresované strany. Zároveň je to (potvrdzuje to aj naša historická skúsenosť) jediná cesta realizácie skutočného, nielen proklamovaného rovnoprávneho a autonómneho postavenia cirkví v spoločnosti. Neznamená to účelovú izoláciu a zužovanie funkcií, ktoré cirkvi a náboženské organizácie v spoločnosti vykonávali a vykonávajú. Ako správne poznamenáva J. P. Williams: „Klásť znamienko rovnosti medzi odluku cirkví od štátu a odluku náboženstva a štátu je omylom.“ Dodajme, že v podmienkach demokratickej organizácie spoločenských vzťahov to druhé nie je a ani nemôže byť cieľom, pretože realizácia odlukového modelu neznamená potláčanie prejavov náboženskej viery, boj proti náboženstvu či programové a politicky motivované znižovanie významu cirkví a ich vytláčanie na perifériu spoločnosti. Naopak, len na základe takéhoto usporiadania vzťahov je možné oslobodiť sa od závislosti od štátnej moci a v plnej miere rozvinúť obojstranne výhodnú a pre všetkých zúčastnených prospešnú spoluprácu, zvlášť ak daná cirkev nie je odkázaná na finančnú pomoc zo strany štátu. Je to práve katolícka cirkev, ktorej v dôsledku realizácie zákona o cirkevných reštitúciách bolo už vrátené veľké množstvo hnuteľného a nehnuteľného majetku, čím sa táto organizácia stala jednou z najbohatších inštitúcií v štáte. Závislosť a odkázanosť katolíckej cirkvi na štátny rozpočet určite nie je pre túto organizáciu existenčnou záležitosťou.

Dôležitosť realizácie uvedenej požiadavky vyplýva z potreby rozvoja procesu decentralizácie štátnej moci, ktorý je nevyhnutným predpokladom transformácie Slovenska na modernú občiansku spoločnosť. Prijatie a praktické naplnenie uvedenej požiadavky vedie k obmedzeniu štátnej moci a jej zásahov do tých oblastí, v ktorých je každá intervencia štátu nežiaduca a neprípustná.

Možnosť finančnej odluky cirkvi od štátu je, zdá sa, v nedohľadne. Začiatky vládnych diskusií na túto tému sa akosi zasekli na mŕtvom bode. Zrejme to spôsobuje právny problém uzatvorenia Vatikánskej zmluvy.

Nepochybne by túto zmluvu mali najskôr posúdiť ústavní právnici, keďže podľa ústavy sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Treba si tiež dať urobiť právnu analýzu, či nejde určitým spôsobom o zasahovanie kánonického práva do svetského práva, aby sa prípadne dospelo k jej vypovedaniu, pretože zo strany SR je nevypovedateľná. Navyše, ako je možné, že jednej strane zo zmluvy vyplývajú len práva a druhej iba povinnosti?