Obsah fóra Diskusne forum humanistov
Autor Správa

<  Veda a jej význam v spoločnosti  ~  Objav desaťročia

AntropologickaKonstanta
Zaslal: St február 06, 2013 11:49 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
Dawkins a jeho odpadové myšlienky
Lemmy napísal(a):
Objav desaťročia nosíme v sebe

Miroslav Vajs napísal(a):
Jedným z najvýznamnejších objavov desaťročia bola pre vedcov nečakane dôležitá úloha veľkej časti DNA, ktorej sa predtým hovorilo „odpadková“.


Viac: Pravda


Richard Dawkins napísal(a):
"Genómy sú posiate nefunkčnými pseudogénmi, chybnými duplikátmi funkčných génov čo nerobia nič, kým ich funkční príbuzní (toto slovo ani nepootrebuje hranaté zátvorky) pokračujú vo svojich úlohách na iných miestach genómu. A je tam ešte oveľa viac DNA ktorá si nezaslúži ani len meno pseudogén. Táto DNA má tiež pôvod v duplikácii, ale nie v duplikácii funkčných génov. Pozostáva z viacnásobných kópií odpadu (ang. "junk"), "tandemových opakovaní", a ostatnej nezmyselnej informácie ktorá môže byť zaujímavá pre súdnych detektívov ale ktorá sa nezdá byť užitočná pre samotný organizmus. Takže ešte raz, kreacionisti môžu svoj čas úprimne tráviť špekuláciami prečo sa Tvorca unúval poprepletať genóm neinterpretovanými pseudogénmi a jalový záprah duplikuje DNA."


Peter Celec napísal(a):
[Redaktor sme.sk:]Čiže musíme zabudnúť na odpadovú DNA?
-V genóme asi nie je odpadová DNA, len my sme mali veľa odpadových myšlienok. A zistili sme, že DNA sa evidentne využíva takmer celá.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Lemmy
Zaslal: Št február 14, 2013 11:41 am Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 17 január 2007 Príspevky: 5855 Bydlisko: Mám.
Makromolekula DNA, ktorá sa nachádza nachádza v jadre prakticky všetkých buniek, by sme mohli prirovnať k textu knihy. Text je to však v istom zmysle zvláštny. Po pomerne krátkej sekvencii zmysluplných slov nasledujú dlhé pasáže, kde sa namiesto pokračovania rozbehnutého príbehu začne neustále opakovať niekoľko nezmyselných písmeniek či slov.

K prekvapeniu vedcov sa ukázalo, že tento „nezmyselný“ text v DNA drvivo prevažuje, a nazvali ho „odpadová DNA“ („junk DNA“).

Termín „odpadová DNA“ použil po prvý raz už v roku 1972 americký molekulárny genetik a evolučný biológ japonského pôvodu Susumo Ohno (1928 – 2000). Táto chytľavá fráza, ktorá si neskôr našla cestu do učebníc i článkov v spoločenských časopisoch, opisovala jedinú vec. Ukázalo sa totiž, že všetká zložitosť života nášho tela vzniká iba prepisom veľmi malej časti DNA.

Teda, aby sme boli úplne presní – len veľmi malá časť DNA patrí medzi tzv. kódujúce sekvencie. Prakticky ide o asi 20 000 génov tvoriacich asi 1,5 % všetkých písmeniek našej DNA.

Výskum z Národného inštitútu pre výskum ľudského genómu (NHGRI) v americkom Marylande ukázal, že mnoho miest v tých častiach genómu, ktoré priamo nekódujú nejaký proteín, má svoju významnú biologickú funkciu. Toto vysvetlenie vedci vlastne poznali už od 60. rokov minulého storočia, keď bol objavený prvý operon, teda časť DNA, ktorá síce nekóduje, ale na prepise génu sa predsa len podieľa. Ide o akési návestidlo, ktoré hovorí (reguluje), či sa text za ním bude čítať a prepisovať, alebo nie. Práve vďaka takým „návestidlám“ môže telo na základe rovnakého návodu postaviť veľmi rôzne bunky. Jednoducho z „knihy života“ prečíta zakaždým málinko inú kapitolu.

Katalóg takých regulačných sekvencií sa v priebehu rozširovania znalostí o ľudskej DNA neustále rozširoval. Vďaka projektu Encode dnes narástol do predtým nevídanej šírky. Účasť najrôznejších častí DNA, predtým považovaných za „odpad“, sa ukázala až tak veľká, že v jednom z článkov vedci premenili samotnú definíciu „funkčnej DNA“.

Keď boli pod tento pojem zahrnuté nielen kódujúce úseky, ale i novo objavené regulačné pasáže, stúpol náhle podiel skutočne funkčnej DNA na celých 80 %! Vedcom sa teda nepodarilo ukázať, že „odpadová DNA“ neexistuje, ale skôr to, že domnelý odpad plní omnoho väčšie množstvo biologických funkcií, než bolo skôr známe. Vnútorná previazanosť regulujúcich návestidiel sa vďaka zapojeniu obrovskej výpočtovej techniky ukázala byť ešte väčšia, než si doposiaľ dokázali predstaviť.

Pokladnica informácií pre lekárov

Regulovanie génovej expresie (intenzity uplatnenia určitého génu), teda spôsobu, ako genetický text čítať, je nesmierne významné a dnes sme i po veľmi rozsiahlych výskumoch skôr na jeho počiatku. Isté je každopádne to, že informácie z projektu Encode sú už dnes skvelo využiteľné.

Citácia:
„V deviatich z desiatich prípadov sú genetické varianty spojené s ochoreniami mimo úseky, ktoré kódujú proteíny,“ vysvetľuje Mike Pazin z NHGRI.


Citácia:
„V mnohých prípadoch je to tak, že dobre vieme, aké gény sa zúčastňujú na vzniku chorôb. Čo však nevieme, je to, ako sa ich zúčastňujú ‚návestidla‘,“ doplňuje svojho kolegu Ian Dunham z Európskeho bioinformatického inštitútu, ktorý sa na projekte Encode tiež podieľal.


Podivuhodné „odpadky“ v genóme

Pokúsme sa si také „genetické haraburdie“ trošku priblížiť. K najdlhšie známym patria takzvané intróny. Sú to zvláštne časti DNA, ktoré sú vložené medzi kódujúce sekvencie, exóny. Výstavba zmysluplného proteínu je možná jedine vďaka tomu, že bunky dokážu tieto časti ignorovať. A to tak, že ich ešte pred začiatkom stavby novej proteínovej molekuly „vystrihnú“ prostredníctvom akýchsi „molekulárnych nožníc“, ktoré predstavujú špecializované enzýmy.

K ďalším nekódujúcim typom úsekov DNA patria napríklad tzv. pseudogény. Tie boli pôvodne zdravými funkčnými génmi. Po čase však zmutovali natoľko, že si ich ich „čitateľ“ prestal všímať.

Celý rad nekódujúcich častí tiež súvisí s tým, ako je molekula DNA v bunkovom jadre „zmotána“ a ako je čítaná (napr. „chvostíkmi“ chromozómov nazývaných telomery a ďalšie). Asi úplne najväčšia časť potom pripadá na tzv. „putujúcu“ časť DNA, ako sú transpozóny a retrotranspozóny a zostatky po činnosti (retro)vírov.

Zdroj: Michal Andrle, revue objavov, vedy, techniky a ľudí 21. STOLETÍ (21. storočie), január 2013, strany 86 – 88.



EXON = Exóny sú vložené medzi kódujúce sekvencie.
JUNK = Odpadová DNA zahrňuje až 90 % genómu.
INTRON = Intróny sú vložené medzi kódujúce sekvencie, exóny.

Zdroj: JUNK DNA poster

_________________
Išiel som hlavou proti múru, a narazil som do steny. Banghead
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Lemmy
Zaslal: So marec 30, 2013 7:21 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 17 január 2007 Príspevky: 5855 Bydlisko: Mám.
Ruskí vedci pomenovali skamenelinu plaza po V. I. Leninovi

Skamenelina ichtyosaura Leninia stellans podľa paleobiologickej databázy pochádza z obdobia spred 125 alebo 122 miliónov rokov.

TASR

_________________
Išiel som hlavou proti múru, a narazil som do steny. Banghead
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Lemmy
Zaslal: Ne jún 16, 2013 10:30 am Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 17 január 2007 Príspevky: 5855 Bydlisko: Mám.
Dobrý článok: Hitparáda novoobjavených biologických druhov 2013

_________________
Išiel som hlavou proti múru, a narazil som do steny. Banghead
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Lemmy
Zaslal: St október 02, 2013 5:10 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 17 január 2007 Príspevky: 5855 Bydlisko: Mám.
Vedci prvýkrát odfotili väzbu v molekule

Vedci nasnímali, ako vyzerá vodíková väzba vo vnútri molekuly. Prvý raz pomocou metódy mikroskopie atomárnych síl.

SME.sk

_________________
Išiel som hlavou proti múru, a narazil som do steny. Banghead
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
TvojOponent
Zaslal: Št október 24, 2013 12:46 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 15 jún 2012 Príspevky: 1498
Aká je to molekula?

_________________
Ponúkol som ateistom srdce na dlani. A oni? Rozbehli sa pre príbor.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Odoslať e-mail
Lemmy
Zaslal: Št október 24, 2013 12:54 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 17 január 2007 Príspevky: 5855 Bydlisko: Mám.
Veď v článku sa píše: molekula 8-hydroxychinolínu.

_________________
Išiel som hlavou proti múru, a narazil som do steny. Banghead
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
TvojOponent
Zaslal: Št október 24, 2013 1:02 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 15 jún 2012 Príspevky: 1498
Takže molekula je taká bublinka...a že niet tam proton ani neutron Smile

_________________
Ponúkol som ateistom srdce na dlani. A oni? Rozbehli sa pre príbor.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Odoslať e-mail
TvojOponent
Zaslal: Št október 24, 2013 1:03 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 15 jún 2012 Príspevky: 1498
Prečo neodfotia niečo jednoduchšie? Napr. molekulu vody Wink

_________________
Ponúkol som ateistom srdce na dlani. A oni? Rozbehli sa pre príbor.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Odoslať e-mail
Lemmy
Zaslal: Ne január 26, 2014 11:35 am Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 17 január 2007 Príspevky: 5855 Bydlisko: Mám.
V Brazílii objavili nový vzácny druh riečneho delfína

Naposledy sa vedcom podarilo opísať nový druh riečneho delfína v roku 1918.

_________________
Išiel som hlavou proti múru, a narazil som do steny. Banghead
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Lemmy
Zaslal: Ut február 18, 2014 7:59 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 17 január 2007 Príspevky: 5855 Bydlisko: Mám.
Vedci v USA prvýkrát vypestovali v laboratóriu ľudské pľúca

Vedcom sa prvýkrát podarilo vypestovať ľudské pľúca v laboratóriu. Prelomový úspech si pripísali odborníci z lekárskej univerzity v texaskom Galvestone.

Pravda, ČTK

_________________
Išiel som hlavou proti múru, a narazil som do steny. Banghead
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Lemmy
Zaslal: So december 26, 2015 11:48 am Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 17 január 2007 Príspevky: 5855 Bydlisko: Mám.
Chodiace stromy
Otakar Horák napísal(a):
Ide o objav lesa s chodiacimi stromami a najväčšou rozmanitosťou života na planéte. Nachádza sa v Ekvádore, asi 100 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Quito. Keď stromu vyrastú nové korene, tie staré zdvihne zo zeme. Chodiace stromy hľadajú pevnejšiu pôdu a viacej svetla, za deň sa dokážu premiestniť až o 3 centimetre.

Les objavil paleobiológ Peter Vršanský z Ústavu vied o Zemi SAV.

_________________
Išiel som hlavou proti múru, a narazil som do steny. Banghead
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu

Zobraziť príspevky z predchádzajúcich:  

Časy uvádzané v GMT + 1 hodina
Strana 2 z 2
Choď na stránku Predchádzajúca  1, 2
Pridať novú tému

Prejdi na:  

Nemôžete pridávať nové témy do tohto fóra.
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre.
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre.
Nemôžete hlasovať v tomto fóre.