Obsah fóra Diskusne forum humanistov
Autor Správa

<  Etika humanizmu – humanistika  ~  Mýty Ateizmu a pokrok v spoločnosti

AntropologickaKonstanta
Zaslal: Št november 11, 2010 12:55 am Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
svaty_certisko napísal(a):
AntropologickaKonstanta napísal(a):
Mýty Ateizmu
Mýtus č.1 o tom že vzostup Kresťanstva spôsobil úpadok antickej vedy
Mýtus č.2 o tom že stredoveká kresťanská cirkev potláčala rozvoj vedy
Mýtus č.3 o tom že stredovekí kresťania si predstavovali Zem ako dosku

Na začiatok len toľko že to sú názvy prvých troch kapitol z uvedenej knihy "Galileo ide do väzenia a iné mýty o vede a náboženstve" z vydavateľstva Harward University Press. A keď budem mať trochu viac času skúsim zareagovať aj na ostatné body.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
scirocco
Zaslal: Št november 11, 2010 7:08 pm Odpovedať s citátom
Známejší Známejší
Založený: 12 január 2007 Príspevky: 194 Bydlisko: BA
AntropologickaKonstanta napísal(a):

Mýtus č.1 o tom že vzostup Kresťanstva spôsobil úpadok antickej vedy
Mýtus č.2 o tom že stredoveká kresťanská cirkev potláčala rozvoj vedy
Mýtus č.3 o tom že stredovekí kresťania si predstavovali Zem ako dosku

1: Pozri si film Agora. Je dostatočne historicky hodnoverný. Viac netreba.
2: Samozrejme, že potláčala. Okrem Hypatie, a vypálenia Alexandrijskej knižnice (čo bol koniec staroveku), nechal Justinián zavrieť Academiu, zakázal pestovanie a vyučovanie matematiky atď atď. Jesenius, Gallilei, Servat a ďalší to už bol novovek, keď sme pri tom staroveku Wink .
3: Kresťania boli ďaleko od toho, aby mali jednotnú predstavu o tom ako vyzerá zem. Predstavovali si ju rôzne, ako pologulu na 4 korytnačkách napríklad.

Skrátka "doba temna" je pre obdobie vlády cirkvi vhodné synonymum.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
AntropologickaKonstanta
Zaslal: Pi november 12, 2010 5:12 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
scirocco napísal(a):

2: Samozrejme, že potláčala. Okrem Hypatie, a vypálenia Alexandrijskej knižnice (čo bol koniec staroveku), nechal Justinián zavrieť Academiu, zakázal pestovanie a vyučovanie matematiky atď atď. Jesenius, Gallilei, Servat a ďalší to už bol novovek, keď sme pri tom staroveku Wink .
Skrátka "doba temna" je pre obdobie vlády cirkvi vhodné synonymum.
http://www.protiprudu.info/zahadne_tiene.htm napísal(a):
Veľká Alexandrijská knižnica obsahovala okolo milióna písomností a umeleckých diel, týkajúcich sa mystérií, filozofie, histórie, atď. Tieto nenahraditeľné poklady dal arogantne podpáliť Július Cézar a to skazonosné dielo dovŕšili potom o 400 rokov neskôr hordy arabských barbarov, ktoré si na príkaz svojho veliteľa kalifa Omara podkurovali vzácnymi spismi pod kotlami s vodou v miestnych rímskych kúpeľoch. Hovorí sa, že Omar svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že keď sa v nich píše pravda, nik ju čítať nepotrebuje, lebo pravda je predsa napísaná v koráne. A keď sú v nich lži, nik ich čítať nemusí, pretože by len ľuďom zbytočne plietli hlavy. A koľko nevyčísliteľných hodnôt sa raz navždy stratilo v horiacich hraniciach stredoveku, i novoveku! Staré pamiatky: stavby palácov, svätýň sa podpaľovali, rabovali a ničili alebo ich rozoberali, len aby sa mohli postaviť paláce nové.

Chcel by som sa spýtať ohľadom vypálenia Alexandrijskej knižnice že ktorí z nasledovných "kresťanov" z kresťanského "obdobia temna" to majú na sveddomí - Július Cézar alebo hordy arabských barbarov pod vedením kalifa Omara vyznávajúcich Korán. Question Question Question Alebo podľa ateistickej náboženskej viery to Justinián (483 – 565 n.l.) vstal z mŕtvych pocestoval si naspäť v čase a prevtelil sa do Juliusa Cézara (100 pred n.l. – 44 pred n.l.[bol naňho spáchaný atentát]) v čase keď ešte ani Kristus nechodil po tejto zemi (a už kresťania boli na vine)? V ateizme sú také veci možné že zázraky v Biblii sa oproti tomu môžu úplne schovať.
Citácia:
Plutarch (46–120 n.l.) spomína že počas svojej návštevy v Alexandrii v r. 48 pred n.l. Július Cézar náhodne podpálil knižnicu keď založil oheň na vlastných lodiach aby nastrašil Achilla v jeho pokuse obmedziť jeho schopnosť komunikácie po mori.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
svaty_certisko
Zaslal: Pi november 12, 2010 7:37 pm Odpovedať s citátom
Známejší Známejší
Založený: 01 september 2009 Príspevky: 207 Bydlisko: Slovensko
AntropologickaKonstanta napísal(a):
ohľadom vypálenia Alexandrijskej knižnice že ktorí z nasledovných "kresťanov" z kresťanského "obdobia temna" to majú na sveddomí - Július Cézar alebo hordy arabských barbarov


Samozrejme máš pravdu ohľadom Cézara aj moslimov, ale na druhej strane je nielen z Tvojho textu vidieť, že kresťanská spoločnosť nemala ani najmenšiu snahu zachrániť nič z Alexandrijského duchovného bohatstva. Aj napriek skutočnosti, že možností záchrany nemalej časti spisov bolo viac ako možné, nechali pokresťančený vládcovia starovekého Ríma totálne vymazať vedomosti ukryté v Alexandrijskej knihovni a to navyše až z pozoruhodnou ľahkosťou. Je to zaujímavé aj z toho hladiska, že neskoršie scholatické učenie pseudovychádzalo z diel Aristotela a diel antiky, ktoré (učenie) de facto malo mať veľký záujem na uchovaní minimálne filozofie, ale aj tak ničím nenapomohlo k ich nezničeniu. Za týmto z hľadiska konšpirácie možno hľadať úmysel zatajiť rozsiahle poznatky z antických čias, a to tradične podľa katolíckeho vzorca: "Čo sa nám nehodí, zničiť alebo ututlať." Našťastie toto heslo sa v rámci rozvetveného pokroku nedarí v súčasnosti napľňať a nadchádza doba nutného prispôsobovania sa dogiem poznatkom súčastnosti.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Odoslať e-mail
scirocco
Zaslal: Ne november 14, 2010 12:02 am Odpovedať s citátom
Známejší Známejší
Založený: 12 január 2007 Príspevky: 194 Bydlisko: BA
AntropologickaKonstanta napísal(a):
Chcel by som sa spýtať ohľadom vypálenia Alexandrijskej knižnice že ktorí z nasledovných "kresťanov" z kresťanského "obdobia temna" to majú na sveddomí - Július Cézar alebo hordy arabských barbarov pod vedením kalifa Omara vyznávajúcich Korán.

Zasa len ukazuješ svoju nevedomosť a ešte sa ňou aj vystatuješ! Alexandrijská knižnica bola vypálená viac krát. Ja viem o 4 prípadoch. Ty spomínaš dva. Ten o ktorom ja hovorím bol v roku 398. Tak sa nabudúce nestrápňuj.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
AntropologickaKonstanta
Zaslal: Pi november 19, 2010 9:14 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
scirocco napísal(a):
Zasa len ukazuješ svoju nevedomosť a ešte sa ňou aj vystatuješ! Alexandrijská knižnica bola vypálená viac krát. Ja viem o 4 prípadoch. Ty spomínaš dva. Ten o ktorom ja hovorím bol v roku 398. Tak sa nabudúce nestrápňuj.
Ak som Ťa dobre pochopil zo všetkých prípadov však ten v r.398 bol ten najdôležitejší, lebo sa týka Tvojho komplexu z katolíckej cirkvi, aj keď encyklopédie udávajú že v prípade daného biskupa sa jednalo o predchodcu skôr koptskej cirkvi (The decree of Coptic Pope Theophilus in CE 391). Zaujímavé na tom je že tá knižnica mohla byť zničená viackrát a zrovna r.398 chceš aby si ľudia asociovali vždy keď budú počuť pojem "Zničenie Alexandrijskej knižnice". Podľa môjho názoru tie isté dokumenty nemôžu byť zničené dva krát, to by si vyžadovalo veľmi silnú ateistickú vieru. A ak alexandrijská knižnica bola ničená aj pred r. 391 aj po ňom keď kontrolu nad mestom nemali v rukách kresťania, potom nemožno šíriť ani mýty o tom že akurát kresťanstvo by malo byť tým najstrašnejším čo moholo ľudstvo postihnúť.
Citácia:
“Keď sa nepriateľ pokúšal prerušiť jeho (Cézara) komunikáciu po mori, bol prinútený zahnať toto nebezpečenstvo založením ohňa na svojich vlastných lodiach, ktorý po spálení dokov sa rozšíril a zničil veľkú knižnicu.”
Prvé zničenie. Písal sa rok 48 pred n.l. a kresťania ešte ani netušili že budú existovať ako ateistami nenávidená a ostrakizovaná skupina obyvateľstva.
Podľa niektorých údajov v meste bolo viacero knižníc a okrem zničenej kráľovskej to boli ešte prinajmenšom Serapeum a Cesarion.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
AntropologickaKonstanta
Zaslal: Pi november 19, 2010 9:17 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
Druhé zničenie počas dobíjania mesta cisárom Aureliánom (270–275n.l.)ktorý potláčal vzburu kráľovnej Zenobie z Palmyry (vládla Egyptu v r. 269-274 n.l.). (Konštantín I. Veľký ktorého mnohí označujú a považujú za prvého kresťanského cisára lebo krátko pred smrťou údajne prijal kresťanský krst žil cca v r. 273-337 n.l.).
Ammianus Marcellinus v r.378 píše o knižnici v Serapeume ako o minulosti a udáva že mnohé zväzky boli spálené keď Cézar plienil Alexandriu:
Kniha 22.16.12-13 napísal(a):
Okrem toho sú tu mnohé vznešené chrámy, a obzvlášť Serapis, o ktorých, hoci žiadne slová ich nemôžu adekvátne opísať, jednako môžeme povedať, vychádzajúc z ich nádherných siení týčacich sa ponad stĺpy, ... že celý svet nikdy nemal nič hodnejšie obdivu. V týchto priestoroch boli kedysi knižnice nevyčísliteľnej hodnoty a dobové svedectvá starovekých záznamov potvrdzujú že tu bolo okolo 70000 zväzkov ktoré starostlivo opatrovali Ptolemajovci až do ich zničenia v Alexandrijskej vojne keď mesto bolo vyplienené v dobe Cézara diktátora.
.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
AntropologickaKonstanta
Zaslal: Pi november 19, 2010 9:46 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
Tretie zničenie (to ktoré ateistov najviac zaujíma pre účely svojej antikresťanskej propagandy). Theodosius I v r. 391 zakázal uctievanie pohanských kultov a následne patriarcha Theophilus dal zatvoriť Alexandrijské pohanské chrámy.
Sokrates podal nasledovné svedectvo o zničení pohanských chrámov vo svojej knihe Historia Ecclesiastica napísanej okolo r.440:
Wikipedia napísal(a):
Imperátor vydal príkaz na zničenie pohanských chrámov ktorý mal vykonať Theophilus, biskup Alexandrie. Využijúc túto príležitosť, Theophilus vystavil pohanské okultné rituály verejnému opovrhnutiu. Nariadil vyčistiť Mithreum a verejnosti vystavil jeho symboly krvavých mystérií. Potom dal zničiť Serapeum a krvavé rituály Mithrea verejne vysmial paródiou. V Serapeume poukázal na extravagantné povery a penis pohanského boha plodnosti Priapusa nechal vyniesť stredom fóra. Tak bola ukončená epizóda rušivých kultov keď vládca Alexandrie a vrchný veliteľ jednotiek v Egypte asistovali Thephilovi v ničení pohanských chrámov.

Obr. Z Wikipedie: Boh plodnosti Priapus, podľa Sokratovho svedectva jeden z možných odkazov Alexandrijského duchovného bohatstva Serapeuma ktorého zničenie nevedia odpustiť Theodiusovi atesiti a možno aj iní prívrženci tohoto duchovného odkazu ani po stáročiach.

Aj keď neschvaľujem ničenie kultúrneho dedičstva akokoľvek bizarné by bolo, predsa len nasledujúca veta na pozadí Sokratovho svedectva vyznieva dosť divne:
Citácia:
kresťanská spoločnosť nemala ani najmenšiu snahu zachrániť nič z Alexandrijského duchovného bohatstva. Aj napriek skutočnosti, že možností záchrany nemalej časti spisov bolo viac ako možné, nechali pokresťančený vládcovia starovekého Ríma totálne vymazať vedomosti ukryté v Alexandrijskej knihovni a to navyše až z pozoruhodnou ľahkosťou.

Wikipedia napísal(a):
Serapeum raz mohlo v svojich priestoroch uskladňovať časť Veľkej knižnice, ale nie je známe, ako veľa, a či vôbec nejaké knihy sa v ňom nachádzali v čase jeho likvidácie [na základe ediktu Theodosia]. Povážlivé je najmä to že písomná správa od Sokrata neobsahuje žiadnu zmienku o knižnici a jej obsahu, ale len o pohanských náboženských objektoch. Skoršie písomnosti od historika Ammianusa Marcellinusa ukazujú, že bez ohľadu na akékoľvek knihy ktoré mohli byť uložené v Serapeume v rannejších obdobiach, nijaké sa tam nenachádzali v poslednom desaťročí štvrtého storočia [kedy došlo k vydaniu ediktu o zákaze pohanských kultov].
Eunapius zo Sárd, pohanský autor ktorý bol svedkom demolácie, hoci sám nenávidel kresťanov a bol navyše učenec, vo svojom popise deštrukcie Serapeuma neurobil žiadnu zmienku o akejkoľvek knižnici.
(Podľa Wikipedie, krátené)

Osobne si myslím že snaha ateistov vrátiť spoločnosť do predkresťanského obdobia kedy sa vyznávali rôzne extravagantné kulty a krvavé rituály ako aj celá plejáda pohanských bohov je veľmi kontraproduktívna uvážiac ich vlastné ciele aspoň teoreticky mávajúce zástavami humanizmu a pokroku.


Naposledy upravil AntropologickaKonstanta dňa Pi november 19, 2010 10:26 pm, celkom upravené 2 krát.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
AntropologickaKonstanta
Zaslal: Pi november 19, 2010 10:01 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
Štvrté zničenie podľa arabských zdrojov. Na ňom je zvláštne že bolo vôbec možné, lebo ak áno, potom na pozadí vety “pokresťančený vládcovia starovekého Ríma [nechali] totálne vymazať vedomosti ukryté v Alexandrijskej knihovni” z neho vyplýva že v ateistickej viere je možné to isté kultúrne bohatstvo úplne zničiť ("totálne vymazať"), potom vzkriesiť a potom opäť zničiť, teda že ateistami toľko zatracované vzkriesenie je v ich vlastnej náboženskej viere v zásade možné.
Wikipedia (krátené) napísal(a):
V roku 642 bola Alexandria obkľúčená a dobitá moslimskou armádou Amra ibn al `Aasa. Existuje päť arabských zdrojov, a to na najmenej 500 rokov po predpokladanej udalosti, ktoré sa zmieňujú o osude knižnice, tu sú tri z nich:
• Abd'l Latif z Bagdadu (1162-1231) uvádza, že knižnica Alexandrie bola zničená Amrom na základe príkazu kalifa Omara.
• Najdlhšia verzia príbehu je od Sýrskeho kresťanského autora Bar-Hebraeusa (1226-1286), známeho tiež pod menom Abu'l Faraj. On v jednom svojom diele použil materiál z arabských zdrojov v ktorom sa opisuje ako nejaký "John Grammaticus" žiadal Amra o "knihy v kráľovskej knižnici". Amr následne píše Omarovi žiadosť o inštrukcie v tomto ohľade na ktorú Omar odpovedá: "Ak sú tieto knihy v súlade s Koránom, nepotrebujeme ich, a ak sú proti Koránu, treba ich zničiť"
• Al-Maqrizi (1364 - 1442) tiež krátko spomína tento príbeh keď písal o Serapeume.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
svaty_certisko
Zaslal: So november 20, 2010 12:32 am Odpovedať s citátom
Známejší Známejší
Založený: 01 september 2009 Príspevky: 207 Bydlisko: Slovensko
AntropologickaKonstanta napísal(a):
Povážlivé je najmä to že písomná správa od Sokrata neobsahuje žiadnu zmienku o knižnici a jej obsahu, ale len o pohanských náboženských objektoch. Skoršie písomnosti od historika Ammianusa Marcellinusa ukazujú


Čo sa týka AK a jeho zvláštnych znalostí o histórii, mám dojem, že sa jedná o veľmi chaotické získavanie prostredníctvom wikipedie. V predchádzajúcich príspevkoch je viacero "skreslení", ale vzhľadom na to, že nemám chuť sa so všetkým piplať, zaujalo ma toto veľmi okaté a na prvý pohľad úplne nezmyselné a zle okopírované.

Sokrates po sebe nezanechal žiadne spisy. Jeho myšlienky zachycoval väčšinou jeho žiak Platón. Platónov žiak Aristoteles bol učiteľom Alexandra Veľkého.

Prečo to vlastne píšem? Dôvod je jasný. Z tejto interpretácie gymnaziálneho učiva vyplýva, že Alexander Veľký založil Alexandriu s predpokladom, že bude hlavné mesto jeho ríše. Datovanie knižnice v Alexandrii sa teda začína práve s pôsobením Alexandra Veľkého ako dobyvateľa a staviteľa novej ríše.

Čo z toho vyplýva?
Dve veci.
1.Sokrates zomrel pred postavením Alexandrie a jej knižnice.
2. AK by mal byť dôslednejší pri písaní príspevkov a faktov v nich uvedených. Pre obhajobu AK uvediem, že nábožensky veriaci majú a mali vždy problémy s faktami.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Odoslať e-mail
AntropologickaKonstanta
Zaslal: Po november 22, 2010 1:30 am Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
svaty_certisko napísal(a):


Čo z toho vyplýva?
Dve veci.
1.Sokrates zomrel pred postavením Alexandrie a jej knižnice.
2. AK by mal byť dôslednejší pri písaní príspevkov a faktov v nich uvedených. Pre obhajobu AK uvediem, že nábožensky veriaci majú a mali vždy problémy s faktami.

Takáto kritika by bola namieste ak by bol Sokrates spomínaný v stati Wikipedie o Alexandrijskej knižnici ako autor písomného svedectva o demolácii pohanských chrámov v Alexandrii totožný so Sokratom gréckym filozofom, čo však žiaľ nie je ten prípad a preto túto kritiku nemožno prijať. Samotná Wikipedia varuje pred takýmto omylom stotožňovania týchto dvoch rôznych historických postáv:
Wikipedia napísal(a):
Sokrates z Konštantínopolu, tiež známy ako Sokrates Scholasticus, sa nesmie zamieňať za gréckeho filozofa Sokrata, bol to grécky historik kresťanskej cirkvi, súčasník Sozomena a Theodoreta, ktorí používali jeho práce, bol narodený v Konštantínopole v r. 380
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
scirocco
Zaslal: Po november 22, 2010 9:15 am Odpovedať s citátom
Známejší Známejší
Založený: 12 január 2007 Príspevky: 194 Bydlisko: BA
AntropologickaKonstanta napísal(a):
Ak som Ťa dobre pochopil ...
Nepochopil, ale nebudem ti to už vysvetľovať. Prečítaj si to znovu, možno pochopíš. Ale na taký zázrak moc neverím.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
AntropologickaKonstanta
Zaslal: Po november 22, 2010 7:28 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
scirocco napísal(a):
1: Pozri si film Agora. Je dostatočne historicky hodnoverný. Viac netreba.

Prečo sa potom v recenziách na tento film uvádza že sa jedná o pseudohistorický film v ktorom sa používa fikcia?:
Wikipedia napísal(a):
Filmový príbeh využíva fikciu na poukázanie na vzťah medzi vedou a náboženstvom na pozadí rozpadávajúcej sa polyteistickej rímskej ríše v období nástupu kresťanstva.

Neviem či by si sa vedel zhodnúť s týmto názorom vyjadrujúcim postoj k tzv.polopravdám alebo či s danými recenziami nesúhalsíš a film považuješ za absolútne pravdivý.
svaty_certisko napísal(a):
Máš pravdu je to niečo ako POLOPRAVDA, a tá je horšia ako lož. U lži pomerne ľahko určíš pravdivosť, ale čo taká polopravda. Ona je vlastná práve antisemitom, rasistom, demagógom, sexistom... a aj vyznávačom biblie.

Ako poznámku uvediem že autor tohoto výroku sa podľa "osvedčeného katolíckeho vzorca" "Čo sa nám nehodí, zničiť alebo ututlať" vyhol odpovedi na otázku na základe akých kritérií do kategórie poloprávd zahrnul aj Bibliu.
Inak na daný film sa dá nájsť aj takýto názor: Prečo je Agora zlý film?
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
svaty_certisko
Zaslal: Ut november 23, 2010 6:50 pm Odpovedať s citátom
Známejší Známejší
Založený: 01 september 2009 Príspevky: 207 Bydlisko: Slovensko
AntropologickaKonstanta napísal(a):

Ako poznámku uvediem že autor tohoto výroku sa podľa "osvedčeného katolíckeho vzorca" "Čo sa nám nehodí, zničiť alebo ututlať" vyhol odpovedi na otázku na základe akých kritérií do kategórie poloprávd zahrnul aj Bibliu.


Pýtaš sa podľa čoho mám zaradiť Bibliu do kategórie polopravdy. Mne naskakuje prirodzene spomínaná overiteľnosť. Z akého titulu môže niekto tvrdiť. že napríklad výroky Ježiša, sú napísané správne. Odhliadnuc od toho, že niektorí spochybňujú aj existenci Ježiša, objektívne sa dá povedať, že Biblia bola spísaná až niekoľko desaťročí po smrti "Spasiteľa". Vzhľadom na to, že nejestvovala žiadna záznamová technika, je pravdepodobné, že došlo k fatálnym skresleniam a na písaní Biblie mala vplyv aj fantázia a účelové skreslovanie. Autenticite nenahráva ani veľmi pravdepodobná skutočnosť prerábania Svätého písma počas stredoveku za účelom jeho skreslenia v prospech katolicizmu.

Mnohé úkazy popisujúce rôzne zázraky a javy vyznievajú skôr v kontexte fantazijnom a mytologickom. Mnoho takýchto fragmentov narušuje racionálnosť Biblie a prirodzene dráždi logiku a kritickosť jednotlivca. Taktiež mnohé informácie sú v rozpore s doterajšími poznatkami ako je napríklad, pôvod sveta, pôvod ľudstva, pôvod rozlišnosti jazykov. Za povšimnutie stoja ja heroické vlastnosti, ktoré za spoluúčinkovania Božej sily prekonávajú reálne možnosti jednotlivca. Iné pochybnosti mám v osobe Ježiša, ktorý ako syn najvyššej bytosti predstiera svoje sily "v malom". Osobne by som čakal od niekoho tak významného množstvo heroických skutkov napevno zapísaných v dejinách ľudstva. Ale nič.

Ak sa Ti napísané zdá, že je pravdivé. Rád si prečítam Tvoju verziu. Zataiľ je pre mňa skôr otázkou či Bibliu ako celok zaradiť ako lož alebo uznať v zmysle polopravdy pre niektoré črty v historickom kontexte.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Odoslať e-mail
AntropologickaKonstanta
Zaslal: Ut november 30, 2010 12:52 am Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
RE: Tu sme sa už dosť vzdialili pôvodnej téme a tak som radšej zriadil novú:O pôvode Biblie
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu

Zobraziť príspevky z predchádzajúcich:  

Časy uvádzané v GMT + 2 hodiny
Strana 2 z 3
Choď na stránku Predchádzajúca  1, 2, 3  Ďalšia
Pridať novú tému

Prejdi na:  

Nemôžete pridávať nové témy do tohto fóra.
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre.
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre.
Nemôžete hlasovať v tomto fóre.