V mladosti som bol veriacim človekom. „Veriacim“ to je silný výraz. Bol som veriacim, ktorý chcel presne vedieť: existuje boh, alebo nie?

Kázeň je rozprávanie človeka – kňaza o nebi, v ktorom nikdy nebol, pre ľudí, ktorí sa tam nikdy nedostanú.

Aktuálne sa v našich kinách premieta film o potope. Prichádza s týmto vyhlásením: Film je inšpirovaný Noemovým príbehom. Hoci sa v ňom využila umelecká licencia, sme toho názoru, že tento film je pravdivý vo svojej podstate, hodnotách a integrite príbehu, ktorý je základom viery pre milióny ľudí po celom svete. Biblický Noemov príbeh nájdeme v knihe Genezis.

Po zhliadnutí filmu možno povedať, že tento text sa aspoň vo svojej poslednej vete nemýlil. Ostatné tvrdenia v ňom sú prinajmenšom hlboko kontroverzné. Možnosť „voľnej ruky“ pri spracovaní príbehu je jedna vec, ale zastávať pritom (aspoň vo vyššie uvedenom zmysle) vernosť biblickému scenáru je vec druhá a už značne problematická. Za takýmto stvárnením treba zjavne hľadať postavu režiséra Darrena Aronofskyho, ktorý je ateistický humanista. A zdá sa veru, že v istých momentoch chce mať Noema (Aronofskyho zrkadlo?) zobrazeného ako človeka nie vždy súhlasiaceho s nadprirodzenými inštrukciami, ktoré sa napriek jeho násilnému charakteru javia morálne ešte horšie ako jeho vlastné uvažovanie. V jednom rozhovore sa Aronofsky priznal, že tento film je pre neho zvláštna voľba – treba poznamenať, že divák oboznámený s biblickým príbehom bude pri premietaní zažívať, konzistentne s týmto prehlásením, ďalšie zvláštne voľby.

V prvom rade som ľudská bytosť, potom aj humanista.

Neverím v Boha…