Právo na vlastné telo je nepopierateľné vlastnícto, najvyšší majetkový vzťah daný prírodnými zákonmi už veky vekov. Rozhodovanie o svojej materiálnej podstate je výsadou (takmer)* každého človeka, žijúcej bytosti. Plod je závislou a inak nefunkčnou súčasťou matkinho tela. Jeho perspektíva stať sa človekom nevylučuje jeho podstatu, a to že nie je plnohodnotnou chápajúcou, mysliacou a vnímajúcou zložkou biologického sveta. Žena má právo rozhodnutia o svojom tele a zárodok, embrio je jeho súčasťou.

*málo pravdepodobné a takmer zanedbateľné výnimky (kóma, paralíza...)

Dajme tomu že pripustíme Tvoj pohľad a že v reálnom živote potom dôjde k situácii že 100% žien na svete by sa rozhodlo využiť možnosť slobodne rozhodnúť o časti svojho tela ktorá je aj tak nefunkčná a permanentne by sa jej zbavovali. Aký dopad by to potom malo na budúcnosť ľudstva? Odkiaľ by sa brali potom ľudia ak časť ich života v matkinom tele by sa nemala pokladať za nevyhnutnú súčasť ich existencie?

Má (žena) porodiť dieťa, ktoré v bolestiach prežije dva mesiace, pretože sa narodilo iba s polovicou hlavy?

Ak má byť nelegálne, aby ženy išli na interrupciu, malo by byť nelegálne aj to, aby chlapi opúšťali svoje tehotné partnerky.

Jeden z najprísnejších zákonov o potratoch na svete možno skončí, Íri idú k referendu

V októbri 2012, po viacerých telefonických konzultáciách s univerzitnou nemocnicou v írskom Galway priviezol manžel na pohotovosť 31-ročnú zubárku indického pôvodu Savitu Halappanavarovú. Bola 17 týždňov tehotná s prvým dieťaťom. Žena sa sťažovala na silné bolesti v chrbte a na to, že sa u nej zrejme začína potrat. V nemocnici potvrdili, že jej dieťa je v ohrození a jeho šance na prežitie sú mizivé, ale odmietli jej vyvolať potrat, lebo mu ešte stále, hoci aj slabučko bilo srdce.

Keď aj s manželom opakovane žiadali o potrat, lebo jej bolo čoraz viac nevoľno a ako lekárka vedela, že ak v nej dieťa zomrie, hrozí jej otrava krvi, jedna zo sestier jej povedala, že Írsko je katolícka krajina a také sú pravidlá. Savita oponovala, že je Indka a hinduistka.

Po tom, čo po celodennom úpornom vracaní skolabovala na toalete, jej diagnostikovali ťažkú infekciu, nasadili antibiotiká. Tie však neúčinkovali, Savite nevedeli zraziť horúčky, slabol jej tep, začali jej odchádzať orgány zasiahnuté sepsou. Previezli ju na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde necelý týždeň po tom, čo ju hospitalizovali, zomrela.

Ak niekto tvrdí, že samotná existencia možnosti ženy rozhodnúť sa pre interrupciu v súlade so stanovenými medicínskymi podmienkami vplýva na jej životný štýl, ktorý sa preto stáva nemorálnym, mal by sa zamyslieť ešte raz. Zákony, pravdaže, môžu ovplyvňovať správanie ľudí. Akurát nie takto primitívne.

Väčšina Írok a Írov dala v referende najavo, čo si myslia o zákonoch, ktoré sa snažia znásilniť realitu v mene nejakej ideológie. Zdrvení zástancovia „pro-life“ prekrúcajú, ako vždy. Ak sa z írskej ústavy odstráni článok, podľa ktorého má nenarodené dieťa rovnaké právo na život ako jeho matka, neznamená to, že nenarodené deti nemajú žiadne právo na život.