Myslím, že mu rozumiem. Boh je pre neho ako účinná psychologická pomôcka.

Človek, keď sa narodí, nevie nič o tom, že si ľudia vymysleli nejaké náboženstvá. Ako rastie, zoznamuje sa s náboženstvom vo svojom okolí. Mladý človek, hlavne dieťa, má prirodzený záujem dôverovať tomu, čo mu hovoria rodičia, blízki príbuzní, a podobne. Dôveruje aj tomu, čo sa učí v škole. Až neskôr, s nadobúdaním poznatkov, väčších vedomostí, širšieho chápania súvislostí, pochopí, že náboženstvá sú len obyčajné ľudské mémy. Takže, ak prestane veriť v boha, tak je to dôsledok toho, že premýšľa, a nie nejakého pohodlia. Myslieť vôbec nie je pohodlné.

Stretol som sa s myšlienkou, že človek prestane veriť v boha pre pohodlie.

Stvoriteľ vznikol na základe domnienky, že všetko musí mať svoj začiatok a z toho sa rozvinuli fantázie až do úplných podrobnosti a odvodeniny, že na začiatku musel existovať inteligentný Stvoriteľ.

Každá stavba musí mať základ, a preto ak budujeme nejakú predstavu nemožno vychádzať len z fantázie a už vôbec nie z nadprirodzena, ale z toho čo existuje. Ak hmota, či jej energetická premena nemôžu existovať oddelene – nie je hmota bez energie, nie je energia bez hmoty – potom ich nemožno zničiť a teda ich nemožno ani stvoriť, pretože čo je nezničiteľné je i nestvoriteľné.

Hmota a energia tu boli od večnosti, nemôžu rásť, ani sa zmenšovať. Z toho vyplýva, že za hmotou, či energiou neexistuje žiaden zámer, žiadna inteligencia. To znamená, že nadprirodzeno nebolo a nie je.

Načo potrebujeme Boha? Je dosť iných síl, ktoré rozhodujú o nás bez nás.

Ateista je človek, ktorý si ani z ateizmu nerobí boha.

Najviac potrebujú boha ateisti. Čo by inak boli?

Boh Nového zákona nie je ničím iným než beštiou.

God is the tangential point between zero and infinity.