Dnes si vieme len ťažko predstaviť, že miliardovú hranicu prekročila naša populácia až tesne po roku 1800 a v čase, keď sa narodil Kristus na Zemi žilo len 300 miliónov ľudí. A zaujímavé sú aj ďalšie čísla: miliarda ľudí na Zemi pribudla len za posledných 11 rokov a v polovici tohto storočia bude počet obyvateľov Zeme kolísať medzi 8 až 10,5 miliardy. (Pre zaujímavosť – 2 miliardy obyvateľov boli na Zemi v roku 1927, 3 miliardy v roku 1960, 4 miliardy v roku 1975, 4,9 miliardy v roku 1985, 6 miliárd v roku 1999.)

„Nie sme tu len pre to, aby sme tvrdili, že je to míľnik. Sme tu preto, aby sme riešili všetky rozsiahle dôsledky.“

Sú známe maltuziánske teórie, v ktorých autori vyjadrujú poľutovanie nad tým, že ničivá svetová vojna, fašistické zverstvá a podvýživa miliónov ľudí vo vojnových a povojnových rokoch nezastavili vzrast obyvateľstva v Európe a v Ázii.

„V prvom rade je základnou otázkou, či naozaj potrebujeme neustály demografický rast na pokrytie potrieb a rozvoja spoločnosti. Nie je to náhodou naopak? Naivná predstava neustáleho populačného rastu sa ukazuje pre planétu devastujúca.“

Znova a znova sa opakuje to, čo vidíme aj teraz. Postupne každá civilizácia dospieva k svojmu úpadku, zrúti sa, zanikne a na jej troskách povstane v akomsi obrozeneckom boji nová civilizácia - zo začiatku so správnymi zásadami.

Riešenie vidím v kolonizácii Marsu. Už sa konieckoncov začal robiť nábor a v r. 2023 sa možno dočkáme, že prví budúci obyvatelia Marsu odletia a pripravia podmienky pre ostatných. Verím tomu, že Mars bude obľúbený pre zbohatlíkov a vôbec ľudí, ktorí už nevedia, čo by od dobroty mali ešte skúsiť a Zem si snáď trocha od tejto častokrát zbytočnej pliagy oddýchne.