Mala necelé dva roky, keď jednej noci na posteľ, kde spala, vletela zápalná fľaša. Osemdesiat percent spáleného tela, mesiace v kóme a umelom spánku, desiatky ťažkých operácií. Prežila. Bol to zámerný a premyslený útok. Útok na domácnosť, kde žila nič netušiaca rodina, vrátane štyroch malých dievčat. Útok, ktorý podľa obžaloby spáchali z rasistických dôvodov mladí neonacisti. Útok z čírej nenávisti.

Po mnohých mesiacoch v nemocnici sa Natálka učí všetko od začiatku – chodiť, hovoriť, smiať sa. Zatiaľ netuší, čo ju čaká. Bude iná nielen svojim rómstvom. Jej tvár, telo, psychika budú navždy poznačené. Pred smrťou ju zachránili lekári, láska rodičov, sestier a mnoho dobrých ľudí.

Jedného dňa však bude musieť z domova vyjsť. Mala by vedieť, že sme tu.

Tento text píšem v lete 2010. S Martinom Hanzlíčkom máme za sebou už niečo cez pol roka práce na projekte „Pre Natálku“. Spolu s nami sú psychiater Peter Pöthe, psychológ Přemysl Mikoláš, zmocnenec rodiny pred súdom Markus Pape, Lucia Piussi s kapelou Živé kvety, Kumar Vishwanathan, vždy pripravený a ochotný pomáhať, ľudia z Českej televízie a Českého rozhlasu, ktorí nám umožnili osloviť verejnosť cez vplyvné médium, fotograf Miro Švolík, priatelia z komunity pražského kostola U Salvátora, deti z Jedličkovho ústavu, Rudo Dzurko, ktorý svojim neopakovateľným spôsobom namaľoval obraz „Horiaci dom“, autori Natálkiných webových stránok Jirka Pětvaldský a Milan Nedvěd. A mnoho ďalších.

Stretnutie s Natálkou, Aničkou, Pavlom, Kristínkou, Kornéliou, Pavlínkou a ďalšími členmi Natálkinej rodiny bolo pre nás všetkých dôležité. Tu nejde len o Natálku. Ide o to, kde a ako budeme žiť všetci.

Niektorí politici sú bezpečnostné riziko

Hovorím o bezpečnostnom riziku. Ľudia ako Trump, Orbán, Zeman, Klaus st. a ml., Okamura, Fico, Kotleba… sú jeho súčasnými nositeľmi.