Obsah fóra Diskusne forum humanistov


Autor Správa

<  Polemika o viere a ideológii  ~  Add. Boj o myslenie detí

AntropologickaKonstanta
Zaslal: Ut január 11, 2011 8:33 pm Odpovedať s citátom
Súčasť inventára Súčasť inventára
Založený: 12 november 2009 Príspevky: 709
Zošity humanistov napísal(a):
Niektorých ľudí zarazí myšlienka, že tradičným spôsobom výchovy na náboženských školách môže byť premývanie mozgov alebo niečo, čo sa na to podobá. Nastal čas nazvať veci pravým menom – niet pochýb, že premyslené požívanie týchto „výchovných“ metód sa nepríjemne približuje premývaniu mozgov, a to bez ohľadu na to, či ho vykonáva al-Kaída alebo anglikánska cirkev.

Pred časom som mal možnosť sa stretnúť s dcérou nórskych misonárov. Keďže bolo zjavné že vyrastala v kresťanskom prostredí, spýtal som sa jej ako vníma názor ateistov nedávno organizujúcich kampaň „Prosím, neznačkujte ma, nechajte ma vyrásť a vybrať si“ podľa ktorého kresťanská výchova údajne vymýva deťom mozgy, prípadne či sa necíti takto vygumovaná alebo či nemá dôvody zazlievať kresťanskú výchovu svojim rodičom. Tu prinášam jej odpoveď, písanú exkluzívne pre portál humanisti.sk. (Za prípadné chyby v preklade sa ospravedlňujem.)

Citácia:
Svedectvo dieťaťa kresťanských misionárov:
Vyrastala som v kresťanskej rodine. Obaja moji rodičia pochádzajú z rodín so silnou kresťanskou tradíciou, a pre oboch je viera dôležitou a určujúcou súčasťou ich životov. Keď sa rozhodli založiť si rodinu, zahrnutie viery do ich každodenného života, a tým aj do naších detských bolo najprirodzenejšou vecou na svete. Tak ako život každého človeka je poznačený tým čomu dáva prednosť, čo ho zaujíma a za čo zápasí, život mojej rodiny niesol stopy viery mojich rodičov. Vyrastala som v prostredí kde sa vyučovalo o Biblii, počúvalo príbehy, modlilo sa za mňa i so mnou. V ňom myšlienka niečoho väčšieho než čo môžeme vidieť a rozumieť vlastným rozumom, niekde “tam”, však nikdy nevyznievala cudzo alebo neprirodzene – mohla som vidieť ako sa moji rodičia stavajú k svojej viere a k Bohu. Taktiež som mohla vidieť a zakúsiť aký vplyv toto malo na ich životy a ako ich to robilo šťastnými a bez obáv.
Keď som mala 7 rokov naša rodina sa presťahovala do Ázie kde moji rodičia pôsobili ako misonári. Práca pre Boha takýmto život determinujúcim spôsobom Ho prirodzene urobila ešte väčšou súčasťou našich každodenných životov. Ako som to vnímala? Nuž, ako dieťa som bola ovplyvnená životmi svojich rodičov. Priamo spôsobmi spočívajúcimi vo vodení ma do kostola, čítaní mi Biblie a pod., avšak možno ešte dôležitejšie nepriamo, t.j. že som mala možnosť vidieť aké boli ich hodnoty, a keď som vyrástla, musela som prijať rozhodnutie či tieto hodnoty chcem nasledovať alebo zanechať. Toto je niečo čo každé dieťa musí raz spraviť keď dospeje: So sebou si prinášame čo sa nám páčilo v našej výchove, a taktiež sa učíme na chybách našich rodičov a rozhodujeme sa veci meniť a robiť inak ako sme videli a zažili u nich. Myslím si že najlepším spôsobom ako si svojich rodičov uctiť je poučiť sa z ich dobrých ale aj zlých rozhodnutí, všakže?
Rozhodla som sa stať sa kresťankou. Mala som možnosť zakúsiť, ako sama tak aj prostredníctvom svojich rodičov, že byť kresťanom je dobré. Pre mňa byť kresťanom znamená mať vzťah, a to vzťah s Ježišom. Zistila som, že tento vzťah bolo práve to čo som potrebovala v mojom živote a čo mi poskytovalo oporu, útechu, bezpodmienečnú lásku a prúd energie – to všetko mi bolo dané skrze poznanie Ježiša. Niekto by možno povedal že mi bol vymytý mozog. S tým však nemôžem súhlasiť. Áno, moji rodičia ma vychovali podľa vlastných hodnôt a presvedčenia. Všetci rodičia to predsa tak robia. Každý má nejaký rámec do ktorého zasadzuje svoje rozhodnutia a svoje konanie. Aj prehlásenie že nemám žiadny postoj je postoj, dokonca možno najsilnejší zo všetkých, pretože vylučuje všetky ostatné možnosti. Keď ma moji rodičia vychovávali učiac ma o ich viere, bolo mi dané poznať ich spôsob ako žiť život. Mala som možnosť vidieť a zažiť ich voľbu. Iné voľby založené na živote bez Ježiša nikdy neboli predo mnou skryté, stretávalo som sa s nimi na kažýdom kroku: pri mojich priateľoch, v škole, v televízii…Takže mala som možnosť voľby, a to voľby informovanej.
Ak by som bola vychovávaná v tzv.neutrálnom rodinnom prostredí prišla by som do kontaktu len s jednou alternatívou – životom bez Boha. Ale ako som už spomenula, skutočne verím že nejestvuje nič také ako neutrálne rodinné prostredie, pretože rozhodnutie zostať neutrálnym je taktiež spôsob náhľadu na život. A taký náhľad môže práve tak ovplyvniť človeka a zaviazať ho ako náhľad ktorý zastávajú moji rodičia. Preto som v konečnom dôsledku rada že mi dali nazrieť na rôzne voľby a naučili ma ich skusovať a vyhodnocovať. Takýmto spôsobom, keď som vyrástla, mohla som si nakoniec vybrať žiť svoj život s rovnakou vierou akú majú oni. A som im za to veľmi vďačná, pretože moja viera pridáva do môjho života pokoj a bezpečnosť spôsobom ktorý som nezažila nikde inde.
Sloboda nie je voľný let bez akéhokoľvek orientačného bodu. Sloboda je o spojení s niečím čo pomáha človeku nájsť si svoje miesto v kontexte života.
Zobraziť informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu

Zobraziť príspevky z predchádzajúcich:  

Časy uvádzané v GMT + 1 hodina
Strana 1 z 1
Pridať novú tému

Prejdi na:  

Nemôžete pridávať nové témy do tohto fóra.
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre.
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre.
Nemôžete hlasovať v tomto fóre.