...ale napríklad arcibukup Sokol je Antihumanista nechcem povedať rovno že AntiKrist.

Teda ja humanista nie som, ale takto hodnotiť ľudí bych si nedovolila.
Že Sokol nie je sekulárny humanista, to je mi jasné. Ale že by hlásal názory o neúcte k ľudskej osobnosti a nestarostlivosti o človeka, to bych netvrdila.

HUMANISTA JE KAŽDÝ DOBRÝ ČLOVEK...ale napríklad Sokol je Antihumanista...

Zatiaľ som sa na internete stretla len s dvomi skupinami slovenských humanistov. Domnievam sa, že sa odlišujú predovšetkým v politickej orientácii.

Spoločnosť Prometheus

Národný Inštitút Francois Marie Voltaire

HUMANISTA JE KAŹDÝ DOBRÝ ČLOVEK bez ohľadu na náboženské presvedčenie.

Zatiaľ som sa na internete stretla len s dvomi skupinami slovenských humanistov. Domnievam sa, že sa odlišujú predovšetkým v politickej orientácii.
Spoločnosť Prometheus
Národný Inštitút Francois Marie Voltaire

...ak o Spoločnosti Prometheus sa toho naozaj môžete dozvedieť veľa, na stránke majú stanovy, dátum vzniku a po., tak o NIFMV sa nedozviete, kedy to OZ vzniklo, aké majú stanovy, koho zastupujú, ako sa možno stať ich členom, kde majú sídlo...

...že Sokol nie je sekulárny humanista, to je mi jasné. Ale že by hlásal názory o neúcte k ľudskej osobnosti a nestarostlivosti o človeka, to bych netvrdila.

Naše stanovisko k vyjadreniam arcibiskupa Sokola

Ako sa pán Sokol mýli

Pri príležitosti Nového roku sa arcibiskup Sokol prihovoril občanom Slovenska a pochválil sa, že za Slovenského štátu sa žilo dobre a bol blahobyt. Jeho "spokojnosť" vyvolala spontánne protesty. Členovia SZPB, účastníci protifašistického odboja a mnohí iní občania majú odlišný názor na obdobie Slovenského štátu v rokoch 1939 - 1945. Podľa Sokola išli tisíce mladých i starších ľudí doma i v zahraničí do rozhodného odboja proti tomuto "blahobytu". Iba tak sa mohlo stať, že osobný pohľad vysokého cirkevného hodnostára je skreslený, nepravdivý. Napriek tomu ho vydáva za všeobecný názor, s ktorým nemôžeme súhlasiť, pretože historická pravda je iná. Ako to teda v tých rokoch bolo so slovenským "blahobytom"?

Príčiny, priebeh a dôsledky vojnového hospodárstva Slovenského štátu mali svoje objektívne i subjektívne špecifické podmienky. Tento proces premien sa otvoril už Mníchovským diktátom, ktorý zapríčinil rozpad Československa a výrazne ovplyvnil hospodárenie Slovenska. Viedenskou arbitrážou vznikla nová hranica okliešteného územia. Nezachovala sa ani v Mníchovom proklamovanom etnickom princípe. Slovensko stratilo 10 390 km štvorcových územia a 854 217 obyvateľov, z toho vyše štvrť milióna Slovákov. Prišlo o takmer 20 percent priemyslu a o viac ako 30 percent ornej pôdy s najintenzívnejšou výrobou.
Rozpad dovtedajšieho trhu nadväzoval na chronickú a veľmi vysokú nezamestnanosť. Nové vojnové pomery vytvorili možnosť práce pre poľnohospodárskych a stavebných robotníkov, ktoré sprostredkovali úrady práce v Nemecku, kde sa v priebehu vojny vystriedalo okolo 140 tisíc našich robotníkov. Zárobky boli v Nemecku atraktívne, ale len do začiatku bombardovania tohto územia spojeneckým letectvom.
Nezamestnanosť inteligencie a odborníkov radikálne znížil násilný odchod českých úradníkov, železničiarov, vojakov, financov, učiteľov a profesorov do protektorátu. Do roku 1943 takto odišlo zo Slovenska 19 367 štátnych zamestnancov. Tým sa uvoľnili miesta Slovákom a Nemcom, ako aj nástup do slobodných povolaní, obchodu a remesiel.
Určitý vplyv spôsobili aj protižidovské opatrenia a zákony, ktoré sa začali od marca 1939. Najdôležitejším zdrojom rastu zamestnanosti a teda "lepších životných podmienok" bola konjunktúra priemyslu - tú však vyvolala jednoznačná orientácia na vojnovú výrobu v prospech Nemecka. To umožnila lepšie využiť dané výrobné kapacity, pričom sa stavali aj nové továrne. Vznikol aj celý komplex firmy Baťa.
Zapojenie slovenského hospodárstva do veľkopriestorového hospodárstva Veľkonemeckej ríše upravovalo viacero zmlúv. Väčšina tovární sa dostala pod nemeckú kapitálovú kontrolu., priamy nemecký dozor a riadenie. Železiarne v Podbrezovej sa stali súčasťou koncernu Hermann Goring Werke, podobne ako viaceré naše zbrojovky. Továreň v Matejovciach bola pod vojenskou správou a značná časť jej výroby bola orientovaná na vojenské účely. Zbrojný export a ďalšia výroba a vývoj niektorých strategických surovín neboli kryté dostatočným spätným dovozom a tak vlastne Slovensko svojou prácou a výrobou pomáhalo financovať nemeckú vojnu.
Vláda roku 1940 ohlásila veľký program pozemkovej reformy. Malo sa vykúpiť a predať roľníkom 1 690 000 ha pôdy veľkých vlastníkov. Odpredaných bolo len 43 376 ha židovskej pôdy. Podľa neúplných údajov bolo zarizovaných viac ako 2100 podnikov s ročným obratom cca 1 465 000 korún, oveľa viac ich však bolo zlikvidovaných s obratom viac ako 2,6 mil. korún. V rokoch 1940 - 41 sa celkom zrútilo zásobovanie obyvateľstva múkou a tukmi, boli zaevidované hladové protesty, demonštrácie a štrajky.
Politický vývoj nebol v tomto období v rozhodujúcej miere ovplyvnený ekonomickými podmienkami, prejavoval sa prístup k menšiemu zlu, čím sa udržiaval zdržanlivý postoj k režimu aj u mnohých tých, ktorí nesúhlasili s odburávaním demokracie, totalitnými snahami s rasizmom a podliezaním nacistom. Celý vývoj potvrdil, že nemeckí nacisti si svoje postavenie na Slovensku všestranne upevňovali a strážili. Zvláštne postavenie malo 128 tisíc príslušníkov nemeckej menšiny. Pri slovenskej vláde vznikol Nemecký štátny sekretariát, vedenie Deutsche Partei - boli priamo napojení na nemecké politické vedenie a na SS. Tieto organizácie tvorili dôležitú súčasť nacistickej spravodajskej siete. Slúžili v jednotkách SS a svojou tvrdosťou sa prejavili aj počas potláčania SNP.
Nacistické Nemecko neurobilo nič pre Slovensko, využilo ho len pre svoje vojnové a mocenské plány. Využilo najmä lacnú pracovnú silu, prírodné bohatstvo, priemysel a zemepisné položenie ako strategické územie.
Nuž, také bolo "zázemie" spokojnosti a blahobytu, "dobrej vlády" pod vedením Jozefa Tisu, ako vidí toto obdobie arcibiskup Sokol - a vôbec mu neprekáža, že aj Vatikán vyslovoval voči Tisovej politike výhrady.. Kde ostali podľa pána arcibiskupa ideály kresťanstva?
Doc. Ing. Karol Pitka, CSc.
predseda SZPB

Áno, patril k nim Štefánik aj Masaryk.

Čoby. Dokonca pochválil blahobyt, ktorý bol na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Na čo sa ohradil aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.