Slovo Boh pre mňa neznamená viac ako prejav a produkt ľudskej slabosti. A Biblia je zbierka počestných, ale vyslovene primitívnych legiend, ktoré sú však vonkoncom príjemne detinské.

Slovo Boh pre mňa neznamená viac ako prejav a produkt ľudskej slabosti. A Biblia je zbierka počestných, ale vyslovene primitívnych legiend, ktoré sú tak či onak riadne detinské.

Einstein bol veriaci, ale… ale bol žid.

Ono tym dovodom je skor prave to, ze to nabozenstvo mame - nazyva sa humanizmus.

Einstein totiž nebol veriaci v žiadnom zmysle, v akom chápu vieru židia, kresťania, či vyznávači akéhokoľvek iného náboženstva. Einstein občas hovoril o svojom nadšení pre vedu náboženskou rétorikou, preto sa povrchným a predpojatým obhajcom kresťanstva ľahko zazdá, že obsahom takých jeho vyjadrení je priznanie k náboženskej viere. S náboženstvom však nemal jeho vzťah k vede nič spoločné. Tento geniálny fyzik vyjadril na pár miestach svoju úctu pred prírodnými zákonmi, pred ohromujúcim pôžitkom z pravdy, ktorý skúmanie takých zákonov prináša, a to tak, že pritom občas použil celkom nezáväzne slovo boh, či viera. Keby vedel na čo sa tieto jeho nevinné výroky zneužijú, nepochybne by si radšej zahryzol do jazyka. … Tieto citáty jasne dokazujú, že hlasno vytrubované tvrdenie, že „Einstein veril v boha“, je jednoducho výmyslom takých vedcov, ktorí nemajú ani najmenšiu úctu k pravde, pretože tu klamú spôsobom až do neba volajúcim. Čo sú to za vedci, ktorí hovoria o Einsteinových názoroch bez toho, že by si overili čo Einstein sám o sebe napísal? Nie je hanbou hovoriť o jednom z najväčších géniov ľudstva lži? Je to čestné a morálne? Nie je to nakoniec z hľadiska ich viery ťažkým hriechom?

Táto veta ma najviac zaujala z jeho listu.

„Slovo boh pre mňa nie je ničím viac než prejavom a produktom ľudských slabostí, biblia kolekciou čestných, ale napriek tomu primitívnych legiend, ktoré sú pekne detinské. Žiadna interpretácia, jedno ako prenikavá, to (pre mňa) nemôže zmeniť.“

To, že niektorí veriaci sa naozaj stali vedcami, ktorý sa zaoberali svetskými potrebami bolo skôr trpené ako oslavované cirkvou (ani jeden z týchto vedcov i keď verili v Boha neboli vyhlásený za svätých).

Koho svätá cirkev vyhlasovala za svätých, boli to ľudia, ktorí žili zavšivený v jaskyni, ľudia ktorí vraj zabíjali draky, kráčali s vlastnou odseknutou hlavou v podpazuší, poslúžili ako krmivo pre draky (ale prežili to), vedeli lietať alebo sa tele portovať. To všetko bolo možné vyhlásiť za sväté, ale naproti tomu vyhlásiť reálne zázraky za sväté aké napríklad dokázal hlboko veriaci Louis Pasteur ani len neuvažovali i keď jeho pričinením boli skutočne zázračne vyliečených nie 2 ľudia, čo podmienkou pre vyhlásenie za svätého, ale stovky, či tisíce. Asi preto, že pri týchto zázrakoch bola použitá nielen viera, ale i rozum.

vysvetlenie je jednoduche to co si ceni boh je rozdielne od toho co si cenia ludia .. nehovoriac o tom ze vacsina vedcov boli individualisti ... cize nezili zivot pre druhych ... ale pre skumanie a vlastny prospech ..

nie len vedci vynasli vynalezi ktore dnes pouzivame ..... kolko mnohych veci vymysleli uceni knazi mnisi

Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo k jednému bude lipnúť a druhým pohŕdať.

Mám „rád“ takéto vyjadrenia, keď niekto tvrdí, že vie všetko o nejakom bohu, ako keby ho poznal lepšie, ako sám seba. Teisti sa v tejto oblasti tvária, ako keby zhltli múdrosť celého sveta. Rozprávajú sa sami so sebou a to vydávajú za rozhovor s bohom. Troška vytriezvenia by veru nezaškodilo.
Strapatý, nezdá sa vám, že si troška odporujete? Nikto nemôže slúžiť dvom pánom a kňazi sa venujú vede. Sami teda nedôverujú vlastnému presvedčeniu, pretože dôkazy sú nezvratné. Sami pátrajú a nachádzajú dôkazy nezmyslov náboženských tvrdení. Len tak ďalej, možno sa im v hlávke celkom vyjasní. Veru, aj skúmanie vo vlastný prospech je dôležité, nehovoriac o spoločenskom úžitku, čo vede a vedcom upierate.